Rýchly až veľmi rýchly jarný rozvoj plemena končí u niektorých kmeňov už v plnom lete. Prezimuje veľmi hospodárne. Včelstvo zimuje v pomerne nízkych početnostiach, ale dosahuje rýchly jarný rozvoj. Má výbornú schopnosť produkcie medu a vosku, je nebodavá a ľahko ovládateľná. Negatívnu vlastnosť pôvodného plemena – sklon k rojivosti, sa snažíme znížiť šľachtiteľskou prácou.
Hmotnosť zimujúceho včelstva sa pohybuje od 0,75kg maximálne do 1,25kg Zvýšená rojivosť je známa len u menej prešľachtených kmeňov. Má dobrý zberací a orientačný zmysel, silnú energiu letu, využíva dobre znášky nektárové, tak isto i medovicove. Dobre opeľuje aj využíva znášku z ďateliny lúčnej. Je veľmi mierna a pokojná pri manipulácii s plástamI. Je značne odolná voči bakteriálnym chorobám plodu. Málo tmelí. Má vynikajúcu prispôsobivosť. Prof. Ruttner rozlíšil u súčasnej Kranskej včely štyri ekotypy, a to typ alpský, karpatský, balkánsky a macedónsky.
Pre podmienky strednej Európy sú vhodné však len typy alpský a karpatský. Z alpského typu z územia dnešného Rakúska pochádzajú najznámejšie a najrozšírenejšie kmene Sklenár z Mistelbachu, Troiseck zo Štajerska a Peschetz z Korutánska.
Ešte do roku 1980 bolo tradičným rezervoárom prešľachtených línií včely Kranskej severnej Slovinky Rakúsko, odkiaľ bolo možné v prípade potreby plemenný materiál doviezť. Vzhľadom k individuálnym experimentálnym importom cudzorodého materiálu od začiatku 70. rokov sa veľmi prudko zhoršil a po roku 1985, kedy v dôsledku úhynu masového úhynu včelstiev na varroázu, ktorý sa opakoval v niekoľkých vlnách v nasledujúcich rokoch, doplnili rakúski chovatelia stravy včelstiev zmesí materiálu najrôznejšieho pôvodu bez veľkého dôrazu na kvalitu a stabilitu úžitkových vlastností.
Už v roku 1989 preto konštatoval prof. E. Ruttner, že české a slovenské krajiny vďaka sústavnej starostlivosť o chov včely Kranskej postupne preberajú úlohu krajiny s najcelistvejšou populáciou Kranskej včely. Viac ako tridsaťročná selekčná práca spojená s porovnávacími štúdiami jednoznačne dokazuje vhodnosť včely Kranskej pre podmienky SR. Iné plemená alebo ich hybridy nie sú vhodnejšie v našich podmienkach ani ako opeľovače, ani z hľadiska produkcie. V prípade, že by došlo k bastardizacií populácie včiel, klesla by úroveň úžitkovosti a hrozí aj výrazné zvýšenie výskytu agresívnych včelstiev. To je asi na záver od Profesora Ruttnera.
